Na vrchole Nemrutu, kde bezvýznamný kráľ sedí medzi bohmi

Na Blízkom východe existujú oblasti, ktoré sú známe a turistami hojne navštevované pre staroveké pamiatky po slávnych, ale zaniknutých civilizáciách. Trochu v tieni slávnejších oblastí je juhovýchod Turecka, ktorý sa však svojimi pamätihodnosťami vyrovná ostatným lokalitám. Niektoré veľkolepé relikty starovekej minulosti boli objavené úplne náhodne. A takýto kolosálny objav na náhornej plošine na hornom toku rieky Eufrat sa podaril nemeckému inžinierovi Karlovi Sesterovi. V roku 1881 pracoval na vymeriavaní nových ciest a železníc pre Osmanskú ríšu, keď na vrchole hory, ktorý dnes nazývame Mont Nemrut (alebo Nemrut Dagi) obrovské kamenné sochy, hlavy vládcu, bohov a zvieracích symbolov. Zamýšľal sa komu asi patrili tieto ohromné monumenty?
S rozlúštením záhady sa začalo až o niekoľko desaťročí neskôr.

Nemrut Dagi nepôsobí ako obyčajný vrch. Je to kamenný kolos, ktorý sa týči nad krajinou ako trón. Je najvyšší široko ďaleko, siaha do výšky 2150 metrov nad morom. Na jeho vrchole leží niečo, čo človeka zastaví v pohybe.
Obrovský kamenný tumulus vo výške asi 50 metrov je navŕšený z miliónov kamenných úlomkov. Vyzerá ako umelá sopka, ktorú vytvorili titáni. Je tak masívny, že dodnes nikto presne nevie, čo sa skrýva v jeho vnútri.  Na ňom sú umiestnené majestátne sochy na rozľahlých terasách. Dnes už sú poškodené. Obrovské hlavy ležia oddelene od tiel, no napriek tomu je pohľad na ne fascinujúci. 
Apolón, Herakles, bohyňa Tyche… a medzi nimi muž, ktorý sa rozhodol  stáť po ich boku. Antiochos I. Theos., kráľ Kommagéné. Panovník, ktorý si trúfol snívať o veľkosti, akú jeho ríša nemohla nikdy dosiahnuť.
Rozlohou malá ríša Kommagéné bola nárazníkovou zónou medzi dvoma odvekými rivalmi: Perzskou ríšou a Rímskym impériom. V tomto neveľkom ale strategickom regióne, ktorý bol niekedy bohatý a úrodný, malo nezávislé myslenie  tradíciu ešte za čias kráľa Samosa (okolo roku 163 pr.n-l).  
Antiochos bol zo všetkých panovníkov ríše Kommagéne najvýraznejší. Viedol politiku neutrality a „sedenia na dvoch stoličkách“.  Keďže Kommagéné ležalo na strategických obchodných cestách a prechodoch cez rieku Eufrat, bohatlo z obchodu. Antiochos si uvedomoval, že vojensky  tieto superveľmocí neporazí, a tak stavil na náboženskú a kultúrnu syntézu. Sám seba vyhlásil za potomka Alexandra Veľkého (zo strany matky) a perzského kráľa Dareia I. 
Jeho počínanie pripomína kult osobnosti s ktorým sme sa aj za novoveku viackrát stretli.

Na oslavu svojej vlády dal vytesať do vrcholu hory Nemrut Dagi  vysokej 2150m nad morom 3 obrovské terasy. Na terasách boli umiestnené už spomínané kolosálne sochy Antiocha a najvyšších perzských a gréckych bohov vysoké 8-9 metrov. Vrchol hory sa stal svätyňou kde bol kráľ uctievaný. Antiochos ako kráľ tejto pomerne bezvýznamnej ríše v tom čase veľkosti Severomoravského kraja sa cítil natoľko výnimočným, že sám seba zaradil medzi bohov. Označil sa za „spravodlivého a výnimočného boha“.
Napriek tomu upadol na istý čas do zabudnutia až kým ho tam neobjavil už spomínaný Nemec Karl.
Antiochos nedopadol dobre. Vydával sa síce za priateľa Rimanov, ale bolo to priateľstvo veľmi krehké. V roku 38 pr.n.l sa postavil na stranu Parthov proti svojim bývalým spojencom.  Toto mu ale nevyšlo. Podľa rímskych zdrojov ho v roku 31 pred n.l. zavraždil parthský kráľ Fraat 4.
Je ťažké predpokladať, že je pochovaný v mohyle, ktorú za svojho života vybudoval. Zrejme zahynul biednou smrťou. Taktiež sa natíska otázka kto zničil jeho pamätník na vrchole Mont Nemrut. Kto zničil sochy bohov, kto oddelil hlavy od tiel? Boli to naozaj zemetrasenia, zub času, alebo nahnevaní Rimania, ktorých nakoniec Antiochos zradil?
Arsameia, Karakus Tumulus a Mont Nemrut sú pomníky svojich pánov a človek má pocit, že poddaní za svojho života nestihli nič iné ako vŕšiť kamene na mohyly.
Tento kraj neďaleko rieky Eufrat je veľmi malebný a zaujímavý. Obrovská Atatürkova priehrada zmenila ráz krajiny, prináša do regiónu dostatok vody a poľnohospodárstvo sa vzmáha. Ľudia pestujú ovocie, bavlnu, obilniny.
Na všetko hľadia z niekdajšieho hlavného mesta Arsameia a neďalekých ohromných mohýl  na horách Mont Nemrut a Karakus tumulus  reliéfy a sochy dávnych panovníkov, ktorí si sami seba splietli s bohmi. Aj za ich čias bol tento región bohatý a úrodný...